štvrtok 12. februára 2009

1.10.2008 – Streda večer

Mystical Mushrooms bol obchodík vcelku malý a dnes výnimočne so zatiahnutými roletami, aby nebolo vidno dnu. Ešte mal otvorené, ako som zistil z otváracích hodín, ktoré mal napísané na dverách. Otvorené denne – dohodou.
Reeho som nikde nevidel. To je ale bežné. Pracuje v obchode, v ktorom sa nachádza málokedy.
„Kázal som ti nech sem nechodíš!“ jasne som počul jeho hlas. Ree sa na mňa pozeral zavesený dole hlavou. Visel za nohy z kraja absinthového regálu. Myslím, že je to jeho určitý druh relaxácie, keďže popritom popíjal nejaký kokteil. Akýsi mix absinthu a adamusov.
„Čože??? To vážne?“ snažil som sa ho oklamať. “Nevadí, aj tak som sem prišiel iba kvôli jednej veci. Nechcem ťa nejako zdržiavať...“
„Už ma zdržuješ!“ šepol. „Čo potrebuješ? Nemám čas.“
To bolo dosť podozrivé na Reeho. Takto predtým vôbec nereagoval. Mám pocit, že sa tu niečo deje, niečo, čo bude asi prepisovať dejiny Zabbiho.
„Minule si predpovedal to, čo som akurát chcel povedať. Prečo to aj teraz nerobíš?“
„Jednoducho, nechce sa mi! Tak to už vyklop, čo tu chceš!?“ povedal Ree znudene.
„Ty si to vedel, že?“
„Áno vedel. Už?“
„Čo už?“ vážne som nechápal tomu o čo mu ide. Tak som teda začal. S nadšením som mu rozprával o mojich ešte čudnejších snoch, o Blek Starr, ktorú sa mi zdá, že aj poznal. Spomenul som aj ďalšie nezaujímavé veci ako bol napríklad ten chlapec, čo nemá čo robiť. Angusa z Absinth District a takisto aj Dreem. Pri tom poslednom mene zmenil mimiku tváre a už konečne vyzeral, že ho to aj zaujíma. Dúfam, na nič som nezabudol. Ale ako sa zdá, Ree bol na túto situáciu už vopred pripravený. Ale predsa ho informácia o tom, že Blek Starr sa mení na Zuzku zarazila.
„Encly,“ povedal mierne od veci. Nechápal som čo myslí tým zmätkom.
„Encly? Čože???“ spýtal som sa mierne nechápavo.
“Áno, encly. Každý, kto pije absinth ho má v sebe. Lenže o ňom dlhú dobu ani nemusí vedieť. Encly sa totiž zjavuje čisto náhodne. Neexistuje žiadna príručka, ako objaviť a využívať vlastné encly,“ objasňoval situáciu Ree, lenže za ním som si všimol veľkú nenápadnú knihu viazanú v koži s názvom Poznaj svoje encly od AbSin Teera.
„Som mimo. Čo je vlastne to ENKLY?“
„Nie enkly, ale encly!“ opravil ma prísne gramatiku dodržiavajći Ree. „Encly je podstate inverzia vlastnosti osoby pijúcej absinth pravidelne vo veľkej miere. Takisto encly môže vyzerať aj ako tvoja vlastná nesmrteľná predstava samého seba. Chápeš?“
„Ani moc nie, ale v kľude pokračuj.“
„Ty si magor!“ neviem prečo ma uráža, no pokračoval. „Tak pekne od začiatku. Pred približne tisíc rokmi jedna víla, aspoň sa to tvrdilo, volala sa Absinthia vymyslela elixír dodávajúci silu, energiu, odvahu a niekedy aj psychotropné halucinačné predstavy, ktorý si veľmi rýchlo získal popularitu najmä u nižšej vrstvy. Neskôr si ho obľúbila, najmä kvôli svojmu halucinačnému efektu aj šľachta. Nápoj pomenovali podľa stvoriteľky, Absinth. Dodnes sa poznajú len dve prísady, takže originálny absinth je už takmer nemožné vyrobiť, pokiaľ nevieš ako na to. Prvou známou zložkou sú výťažky z adamusov a tou druhou je neveľmi známe SF6. Lenže malo aj zlú stránku, dopad na vývoj jedinca. Ľudia v sebe objavovali zvláštne schopnosti, takzvané encly. Nečakala to ani samotná Absinthia, tak zasiahla a ľuďom, ktorý encly využívali na prospech iných ľudí encly jednoducho zničila.“
„Takže v podstate mám encly aj ja? Aj ty? Čo robí tvoje encly?“
„Encly môže s tebou nažívať v rovnováhe, alebo môže byť mocnejšie ako samotný hostiteľ, Blek Starr je len encly ako si už sám zistil, ale najlepšie je keď máš encly potlačené ako ja.“
„Potlačené?“
„Áno, encly ako také nefunguje len využívaš jeho schopnosti.“ Ree vystrel pravú ruku a na dlani sa mu zjavil zelený plameň, ktorý sa rozrástol na takmer celú ruku. Nakoniec sa z neho vytvoril akýsi ohnivý pazúr. „To bolo len na ukážku. Veľa ľudí ma encly podobné môjmu. Lenže sú aj mocnejšie a tie sú nebezpečné.“
„Napríklad?“ Spýtal som sa, no skôr ako stihol odpovedať som mu povedal že ja mám podozrenie na encly. Porozprával som mu o detailnejšie o sne v ktorom zabila Blek Starr Očimiho.
„Tomu neverím. Blek Starr by to nikdy nespravila. Poznám Blek Starr už dlho a viem že ona toho není schopná. Si si istý, že to bola Blek Starr? Šak to bol len sen a sny sú v podstate nereálne, pokiaľ...“ nedokončil vetu.
„Pokiaľ čo?“ nenaliehal som.
„Má tvoje encly meno?“
„Asi,“ spomenul som si na zážitok, keď sa so mnou bavil môj odraz. Tak som mu o tom povedal.
„Počas obdobia Absinthie existoval Rád Alchymistov, ktorý ona sama založila. Skladal sa z jedenástich členov. Každý z nich dostal do daru od Absinthie jednu jej znalosť pod prísahou, že sa s ňou nebude s nikým deliť. Keďže to bola prísaha alchymistov, tak pri jej porušení by došlo k odobratí alchymistickej licencie a všetkých znalostí. Aj ja mám licenciu, visí tamto na stene,“ ukázal. Jeho licencia tam naozaj visela, takže som si už bol istý, že je to znalý človek. Licencia mala nádherný rám a aj samotná licencia bola prepracovaná. Zarámovaný kus čierneho papiera, na ktorom stálo zeleným ornamentálnym písmom: LICENCIA. Nemal som pochýb o jej pravosti.
Ree pokračoval: „Lenže v Ráde boli dvaja alchymisti, ktorý večne súperili. AbSin Teer a Tieňový Alchým. Ten druhý sa snažil zbierať všetku moc len a len pre seba a meváhal pri tom zavraždiť iných alchymistov. Jeho moc bola postupom času taká veľká, že samotná Absinthia musela zakročiť. AbSin Teer nepotreboval zbierať moc vo forme znalostí, ale on zas zbieral encly, no jeho sa Absinthia nebála. Tieňový Alchým bol nebezpečný pre každého a keďže Absinthia vedela encly vytiahnuť z človeka a spraviť z neho hmotnú podobu, vedela to aj opačne. Alchýma zmenila v encly, keďže ho nebolo možné zabiť a to encly rozdelila na štvrtiny ktoré vložila do troch ľudí. Ako to spravila, tak Absinthia zmizla a AbSin Teer tiež a Rád sa rozpadol. O Tieňovom Alchýmovi nebolo dlho, takmer tisíc rokov vôbec počuť až doteraz.“
„AbSin Teer?“ spýtal som sa, no ako som to dopovedal sa zablýskalo, síce bola obloha úplne jasná.
„AbSin Teer?“ zopakoval som to a znova sa to stalo. Začínam veriť na náhody.
„Až doteraz? To sa akože niekde objavil?“
„Áno ten alchymista prekliaty do encly sa volá Gabriel Garrett. Jeho moc ovládať tiene je ho robí jedným z najmocnejším a najnebezpečnejším alchymistom. S jeho príchodom sa v meste objavil aj AbSin Teer a boj medzi Mocnými sa bude opakovať. Gabriela treba z teba dostať!“
„Netvrdil si, že to dokáže iba Absinthia?“
„Tvrdil, lenže aj ja mám tu znalosť,“ a na jeho tvári sa objavil divný úsmev podobný tomu jeho.
Ree sa pripravoval na to dostať ho zo mňa a v štádiu jeho premeny ho zabiť, keď do miestnosti vletela akási známa osoba. Dreem. Už z diaľky kričala: „REEEE! Niečo sa stalo z dehydrátom nanomolekulnej samokarbyodnej reakcie tetraoxidabsintodolu. Je nestabilný!“ ziapala, no v tom si ma tam všimla a ostala ticho.
„Nieeee! Zase tá hippopotomonstrosesquipedaliophobia.“ Pozrel som na neho ako na nejakého podivína z rodu terapeutov.
„To je fóbia z dlhých slov,“ dodal.
„Mimochodom chýba nám korok,“ doplnila Dreem a radšej sa už rýchlo vrátila naspäť.
„Prečo mi to robíš?! Dobre vieš, že nemám rád palidrómy! Tá aibohphobia ma raz zničí.“ Rozkrikoval sa po Dreem. Nechápal som o čom točí ale bolo mi to jedno, keďže som tomu nerozumel.
“V piatok prídi, odoberem ti toho kreténa! A teraz už choď niekam!“
To je pozajtra. Takže štvrtok musím nejako zabiť. Akonáhle som vychádzal z Mystical Mushrooms narazil do mňa Anddy a varoval ma aby som nechodil zajtra do Špiny!, lebo tam rozdávajú diskety s nahrávkami Absinth District.

Žiadne komentáre: