Budil som sa s menšou opicou. Dobre, hlavu mi šlo roztrhnúť a od večera som mal kolotoč. Disketu som musel stratiť niekde počas nočného hrkania izby číslo 36. To bol isto aj dôvod prečo som sa zobudil na zemi pod umývadlom.
Do večera som musel vytriezvieť, aby sa Reeho úloha o oslobodenie mojej maličkosti o Gabriela Garretta nejako nezvrtla. Celý jeden deň a pol som na to čakal a nie som ochotný čakať dlhšie.
Obedoval som o 16:59 a pol. Už som bol vtedy úplne triezvy. Zbavil som sa všetkých prázdnych absinthových fliaš a zúfalo čakal na chvíľu, keď zavítam k Reeovi. Čas sa krátil.
Čas zahubenia alchymistu dôb dávno minulých, Garretta, sa blížil. Keby žila Absinthia, určite by sa tomu potešila. Potešil by sa tomu aj AbSin Teer, alchymista, ktorý bol Gabrielovi vždy na stope. Dúfam, že za jeho zabitie dostanem odmenu a všetko sa vráti do starých koľají. Len absolútne neviem čo je s Igorom. Adamus, po ktorom som tak dlho pátral sa mi stratil. Prisahám, že po mojom vyliečení sa pôjdem pustiť do hľadania.
A teraz? Teraz odchádzam k Reeovi. Na moje najdôležitejšie poslanie.
KONIEC PRVEJ ČASTI
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára