1.10.2008 – Streda

Domov som dorazil až utorok pred obedom. Takže ani len netuším, čo sa dialo. Ale jedno viem isto. Ten sen čo sa mi minule sníval v Kazimarských lesoch ma niečo spoločné s tým dnešným. Bol a vlastne aj je to môj najdivnejší sen a to ani nepočítam dnešný večer. Ale všetko postupne. Keď sa tak zamyslím nad tým, nebol ani divný, ale akoby to ani sen nebol.
Ocitol som sa niekde v lesoch. Neboli to Kazimarské lesy, tie som už ako tak poznal, ba ani Rumunské lesy na Juhu, v ktorých som stopoval Igora. Nie, boli to lesy iné, nezvyčajné.
Bola noc, mesačný svit osvetľoval malú lúku v strede lesa. Stál som na kraji lesa, na hranici lesa s lúkou. Za nejakým stromom, v tme. Predo mnou sedel Očimi na nejakom väčšom kameni. V ľavej ruke držal svoju poslednú fľašku s elixírom a medzi prstami mu horela cigareta. Tou druhou písal na kolene nejaký list. Popri tejto jeho namáhavej činnosti mu vták, čo mu sedel na pleci do ucha v kuse škriekal nejaké nezmyselné bláboly. Jasne som rozoznal, že je to vrabec. Snažil som sa sen ovládnuť ako to zvyčajne robím, ale teraz to vôbec nešlo. Ani v najmenšom. Moja postava ešte k tomu aj v mojom sne vôbec nereagovala. Očimi skrútil kôru z dreva, na ktorú písal a pripevnil ju vrabcovi o nohu a ten odletel. Aspoň sa teda o to pokúšal.
Očimi dofajčil. Pribehla k nemu nejaká osoba v čiernom plášti a v kapucni. Postavy stáli oproti sebe, ale nič nehovorili. Nevydali ani len zvuk padajúceho lístia. Očimi pomaly dopíjal zvyšky elixíru, ktoré potom odpľul osobe v plášti pred nohy.
„Nemyslel som si o tebe, že si taká sviňa!“ začal Očimi, ale nezdalo sa, že by to na tú druhú osobu malo nejaký efekt.
„Nemal si to robiť. Všetko si pokazil!“ pokračovala osoba v čiernom.
Bol to sen a ja si zase nepamätám celý priebeh konverzácie. Možno je to dobre a možno nie. Budem sa snažiť napísať všetko, čo som si zapamätal.
„Tým, že chceš vyhubiť adamusy si si narobil kopu nepriateľov. Halucinogénny výťažok z adamusov sa medzi ľudmi dobre predáva. Vďaka Reeovi. Dokonca po tebe začal pátrať už aj AbSin Teer a to je pre teba veľmi zlé, Očimi. Štastie, že ten Ivan Ivanovič je tak naivný,“ pokračovala neznáma osoba.
„AbSin Teer?“ Očimi pôsobil, že ho to meno vydesilo. Kto to je? Dúfam že to není nejaký ďalší adamus, silnejší než Igor. „On žije? Myslel som, že od tej chvíle čo som...“ Nedokončil to. Ostal ako ľadová socha na kamennom podstavci.
„Áno máš pravdu. Lenže vtedy nežili v takej dokonalej symbióze ako teraz. Je mocnejší a ani Ree ho nezastaví,“ hovorila osoba, no mňa tá odpoveď pôsobila mierne od veci. Je to až moc zložité. Vec, do ktorej som sa asi nemal miešať. Ale, však je to len sen. VSTÁVAJ! Nedalo sa.
Postavy ostali na chvíľku ticho. Očimi sa sem tam napil, skôr chcel sa napiť z prázdnej fľaše a ja ako snová postava som sa nemohol a ani nechcel už do toho dialógu miešať.
„Lenže niesom jediný, kto bojuje proti adamusom. To teda nie som.“
Osoba v čiernom sa nahlas zasmiala. „Máš pravdu. Ešte ten s denníkom. Ale ten je moc dementný na to aby vyhral. Len nikto nemôže byť až tak obmedzený. Nikto!“ tajomná postava sa odmlčala. „Keďže on je len bezvýznamný, takže si na to sám. Zas, ako vždy.“ Zas sa zasmiala. Ešte hlasnejšie ako pred tým.
Ako je vlastne možné, že na mňa môžu v mojom sne nadávať? Nedáva mi to žiadny zmysel.
Očimi podišiel k osobe bližšie, akoby sa bál, že ho niekto sleduje. Niečo pošepkal tej osobe do ucha. Síce to bol šepot, ale ja som to počul tak zreteľne akoby stáli vedľa mňa. Možno to bude aj tým, že stáli vedľa mňa. Vetu, ktorú povedal si budem pamätať asi do konca života. Takže predpokladám, že to bude ešte veľmi dlho. Tá nezabudnuteľná veta znela z Očimových úst takto: „Blek Starr, ja som ťa miloval a ty si ma takto zradila!“ To boli žiaľ Očimové posledné slová v tomto sne, ku ktorým Blek Starr už len dodala:
„Som ťa zneužila! To ma ospravedlňuje!“ ako to dopovedala, za Očimim z poza stromu vyliezol Igor. Veľký hríb mierne obhryzený od slimákov. A až teraz som si všimol jeho oči, o ktorých som si myslel že mu nenarástli. Takto z blízka som ho videl naposledy pred pár mesiacmi, ale vtedy mu z ústneho otvoru netiekla až taká veľká, nazval by som to slina.
Malého Očimi zhltol ako jednohubku. Bolo dosť desivé sa na to nezainteresovane sa pozerať. Igor si odgrgol až s lesom zatriaslo. Pri jeho druhom ešte nechutnejšom odgrgnutí vypľul očimovú katanu. Jediná vec ktorá ostala na tomto svete. Lenže Igorove uspokojenie z dobrého jedla netrvalo dlho. Začal sa zmenšovať, akoby starol. Tipoval by som aj lepru. Odpadla mu ruka a kúsok klobúku. Spanikáril. Rozbehol sa do lesa, čo to dalo a hneď nabral prvý strom. Igor sa zrútil na zem a strom, do ktorého narazil spadol na neho a predelil ho v tri polky.
Blek Starr? Čo tu robí Blek Starr? A kde je to „tu“?. Začínam pochybovať o mojej mysli či je zdravá. Keby bola, asi by sa mi nesnívali absurdity. Je to nereálne. Vlastne ja už ani neviem čomu mám veriť a čomu nie. Aj tak, najprekvapujúcejší bol koniec toho sna. Blek Starr zhodila zo seba plášť a jednoducho odletela. Zanechala za sebou len jasnozelený svetelný pás na nočnej oblohe, ktorý sa voľným okom nedal prehliadnuť.
Vtedy som sa vzbudil. Bolo to dnes niekedy po obede, ktorý som žiaľ nemal. Prebudil som sa v obývačke pod skleneným stolom. Na ňom položená fľaša absinthu takmer prázdna a asi šesť prázdnych pohárikov. Ja som pil absinth? Preto som asi tak dlho spal. Inak si to neviem vysvetliť.
Blek Starr ešte doma nebola. Aspoň som ju tu nikde nevidel. Je tak dlho preč a ja cítim strašnú potrebu jej povedať o mojom zvláštnom sne. V izbe kde bola vtáčia klietka, tak kúte izby hneď vedľa postele ležal vykotený vták – vrabec. Pravdepodobne je tam tak odkedy priletel. Nik netuší ako dlho to môže byť, aj keď sa mi zdá, že od neskutočnej únavy chcípol. Vedľa neho som našiel voľne pohodenú kôru. Presne takú istú ako mi poslal Očimi. Náhoda alebo zámer?
Dokonca som jasne rozpoznal Očimov rukopis, ktorý som nikdy nevidel. List bol krátky. Nemyslel som si, že by na mojich zopár otázok odpísal len jednu vetu.

NEVER BLEK STARR!

P.S.: Mikuláš je arogantný preto, lebo si ho deti mýlia so Santa Klausom.

Čože?! Neverím vlastným ušiam. Aj som si myslel, že si ho deti budú spájať so Santom, ale nechápem, prečo by som nemal veriť Blek Starr. Prečítal som si list druhý krát. Tentokrát tam stálo niečo iné.
FAKT JEJ NEVER!

Divné. Prečo by som jej nemal veriť? To ona mi pomohla zistiť, kde sa skrýva Mikuláš Votka, to ona mi vysvetlila, o čo tu vlastne ide, to ona bola ochotná ísť so mnou do Drynkolie, to ona zistila informácie o SF6, to všetko ona, tak prečo by som jej nemal veriť?

LEBO JE SVIŇA!

V liste stálo zase niečo iné. Už mi to nepríde ani divné. No keďže som bol ťažko ovplyvniteľný človek tak som tomu listu veril. Nakoniec som ho spálil, aby Blek Starr nič nezistila a popol som vysypal do urny čo mala v obývačke v jednej poličke nenápadne ukryté. Práve včas. Akurát prišla. Nevyzerá práve najlepšie. Začal som ju ľutovať, ale potom som si spomenul na sľub, ktorý som dal listu. Ani nebola rada, že ma vidí. Jej prvá veta po toľkých dňoch bola dosť zarážajúca.
„Inak uvedomil si si, že si sa ku mne nasťahoval?“ spýtala sa hneď ako ma zbadala.
„Nie. Ja som sa k tebe nasťahoval?“ fakt som si nebol toho vedomý ani len náhodou. Ale aj ja som prešiel rovno k veci.
„Včera som bol u Mikuláša. Zohnal som od Reea SF6, lenže Mikuláš to omylom rozbil. Ale neboj, on mal jedno v zásobe,“ začal som. „Mali by sme mu to zaniesť čím skôr, tým lepšie. Lenže o tom som nechcel hovoriť. Od kedy Očimi zavrel Absinth & Cesnak som dlho nevidel Zuzku. Kde je?“
Ako som dopovedal túto vetu, tak sa stalo niečo čo som ani len v tom divnotvornom sne. Blek Starr na mňa pozerala neurčitým odpudzujúcim pohľadom. Na chvíľu sa zmenila na Zuzku. Dokonca mala na sebe aj nejaký určitý druh oblečenia.
„Never Blek Starr!“ skríkla hneď ako to dopovedala sa zas zmenila na Blek Starr.
Cítil som sa ešte viacej zmetený ako doteraz. A to bolo veruže viac než dosť. Rýchlo som sa vyhovoril, že mam ešte niečo na robote odišiel som si po veci a po klobúk samozrejme a rýchlo vypadol preč. Jediný, kto mi to mohol vysvetliť bol Ree. Síce od toho snu ani jemu už neverím.