Môj šiesty príspevok sa odohráva v znameniach strachu a hrôzy. Tri dni som sa skrýval pred Igorom a jeho deťmi, ktoré stihli za tie tri dni neuveriteľne vyrásť. Ale nie len pred nimi. Zistil som, že po mne pátra aj osoba ktorú volajú Blek Starr. Absolútne neviem kto to je a mám z toho neuveriteľne zlý pocit.
No, ale všetko pekne po poriadku. Vtedy pred troma dňami v tom skleníku som prišiel na jednu závažnú vec. Igor spolu s deťmi sa snažia ovládnuť značnú časť sveta. Možno aj celý, ale to nikto nevie. A po ovládnutí vytvoriť jeden veľký vlas na ktorom by mohli bez problémov žiť. A o Blek Starr som sa dozvedel (neskôr Vám poviem aj od koho), že ide po mne iba z dôvodu, že som stvoril Igora, najmocnejšieho Adamusa.
Nuž, v ten večer som bol porazený. Zo skleníka som sa rýchlo vytratil. Najrýchlejšie ako som len vedel. Ráno som bol v jednom meste. Malo dosť zaujímavý názov. Zabbiho. V tomto meste som natrafil na jeden fakt zvláštny obchodík. Mesto bolo fakt dosť veľké a ja som už nevedel kam ísť. Nebyť jednej dobrej duše. Nejaký pofidérny podivín. Dlhšie mastné vlasy čo vyzerali ako špagety mu vykúkali spod pleteného klobúka. Jeho okuliare, s hrubým čiernym rámom z tvrdeného plastu mu takmer lámali nos. Jeho postavu radšej opisovať nejdem, lebo bol tučný ako prasa. Nepatrilo by sa to nejako komentovať. Jedným slovom to bol čudný človek, ktorý mi zanechal v bruchu bodnú ranu od nožíka. Dobre robím si srandu, bol to niekto iný.
No ako som už spomínal, keď som sa mu zdôveril s mojím problémom, tak ma zaviedol do jedného obchodu. Absinth & Cesnak. Správne, hentak sa volal ten obchodík. Zdalo sa mi to fakt ako žart, no aj tak som vošiel dnu. Obchodík bol úzky, na druhej strane ale poriadne dlhý. Nachádzali sa tam iba dva regály. V tom napravo som videl len a len absinth, všetky druhy. Modrý, zelený, červený, čierny. V tom ľavom regály bol iba a len cesnak. Nič viac. Pri regáli s absinthami stála jedná dievčina. Mladá, pekná, nádherná, čarokrásna. Zuzka je v obchode, to mala aspoň napísané na visačke. Rozhodol som sa k nej prihovoriť. Nedalo sa. Jazyk som mal ako zaviazaný. Keď som sa ale otočil k veľkému nástennému zrkadlu a vyplazil jazyk tak som zistil krutú pravdu. Naozaj bol zaviazaný. Zuzka či ako sa volala si toho všimla a povedala mi strašne príjemným hlasom, citujem :“TU NIČ NENÍ, CHOĎ PREČ!!! Tri ulice vedľa je podobný obchod, tam ti poradia“. A tak som šiel. Ulice boli dlhé. Rovné, miestami rozbité a dlhé. Na koniec som vôbec nevidel. Dokonca ani na zem. Ale podarilo sa a obchod som našiel. Vyzeral úplne tak isto. Všetko tam bolo také isté. Dokonca aj Zuzka tam bola a zrovna stála pri tom istom absinthe ako pred tým v obchode. Začínal som mať podozrenie. Podozrenie na regál s absinthom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára