Ráno sa mi stalo niečo nezvyčajné. Myslím, že je to až príliš mimo realitu. A to, čo sa mi stalo ma privádza do rozpakov.
Ráno som si išiel opláchnuť tvár, a ako tak pozerám do zrkadla, môj odraz na mňa prehovoril. Nie som paranoidný, ale ani nemám mať z čoho halucinácie. Hríby som nejedol ani nepamätám. Začal som o sebe mierne pochybovať.
„Ako sa máš?“ spýtal sa ma odraz znova.
Som bol ticho, ale poriadne nervózny. Nenávidím tamtú otázku.
„Kto si!“ skríkol som, aj keď sa mi zdalo nanajvýš prapodivné kričať na zrkadlo.
„Ty nevieš?“ odpovedalo otázkou. „Ja som ty.“
Ostal som zarazený. Ako je to len možné?
„Fakt si ma nepamätáš?“ opýtal sa ma ten hlas znova. Síce sa tváril, že je ja, ale vonkoncom nemal taký istý hlas ako ja. Jeho bol viac basový. Naháňal priam hrôzu.
„Nie! A vlastne áno,“ odpovedal som. „Stretávam ťa vždy pred zrkadlom.“
„No vidíš,“ jeho hlas zhrubol. Nekričal, len v jeho hlase bolo možné rozoznať echo. Teda ozvenu. „ A to není všetko!“ skríkol. V ušiach mi mierne zaľahlo.
„Kto si myslíš, že si!“ začal som kričať aj ja.
Odraz v zrkadle stemnel. Jasne som v ňom rozoznával rysy chlapíka v kapucni. Začínal som sa báť a to bolo ešte len ráno. Neprestane ma sledovať.
„Vidím, že sa ti musím znova predstaviť. VOLÁM SA GABRIEL GARRETT a som....“ nedokončil to. Vyrušilo nás klopanie na dvere. Hlasné klopanie. Blek Starr. Vrátila sa. Odraz v zrkadle bol už môj. V kľude som si vydýchol.
„S kým si sa to bavil?Bolo to počuť až na druhú stranu ulice.“
„S-s-s nik-k-kým,“ odpovedal som plynule. Aspoň som sa snažil.
Ona na to iba tak fajn, ale nabudúce potichšie. Nemala ani len najmenšie podozrenie.
Gabriel Garrett? Čo to chcel dopovedať? Blek Starr to teda vystihla. V ten pravý moment. Mám taký pocit, že už sme Igorovi na stope. Vďaka Očimovej vytrvalosti ho sledovať. Blek Starr ma informovala o jednej katastrofickej veci. Musel som prerušiť moje pátranie po Reeovi a pôvode Garretta, čo bolo pre mňa dosť dôležité. Teraz musím nájsť Očimovho starého známeho Mikuláša K. Votku, aby vyrobil pre neho ďalšie elixíry, lebo pri sebe má posledné dve fľašky. Očimi je v ohrození života. O Mikulášovi som vedel málo. Iba toľko, že býva ďaleko za hranicami mesta Zabbiho. Oblasť zvaná DRYNKOLIA. Kraj večne vychladených život obohacujúcich nápojov. Vydal som sa na výpravu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára