16.9. 2008

Prebral som sa niekedy ráno. Hodinky mi ukazovali 15:03. Prvé, čo som zbadal boli žiarivé, jasnozelené oči akejsi osoby. Na svetle sa ukázalo, že má veľmi živú masku. Masku nejakej elfskej krásky a dlhé, rovné vlasy. Okrem tej masky a topánok s vysokým opätkom nemala na sebe nič. Tým nič naozaj myslím nič. Tak som sa do nej pustil. Po náročnej, asi trojhodinovej konverzácii som zistil, že tá žena je naozaj Blek Starr. Omnoho dôležitejšie bolo moje zistenie, že sa ma nechystá zabiť. Podobne ako ja tiež hľadala a zabíjala adamusy. Najhoršie na tom všetkom bola iba jedná vec. Igor bol síce najhlavnejší adamus s najväčším rešpektom, ale bolo tu väčšie potencionálne nebezpečie. Jednalo sa o bytosť, ktorá chcela ovládnuť adamusy a tak aj celý svet. Jeho meno sa dokonca aj Blek Starr bála vysloviť. Momentálne sa mi tá informácia nezdala nijak dôležitá, tak som ju z hlavy vypustil. Odišiel som hľadať Igora a aj spôsob ako ho zabiť. Vôbec som netušil, kde môže byť. Vedel som iba jednu vec. Igor sa bude snažiť nájsť čo najväčšie množstvo drahého absinthu a cesnaku na nakŕmenie malých adamusov v tej botanickej záhradke pri malej chalúpke z lisovaných plastových fliaš v kraji lacného vína zvanom Tržbik. Tak som sa vydal nenáročnú cestu.