utorok 30. septembra 2008

23.9.2008

Mal som hrozný sen. Fakt desivý. Celý čas sa mi snívalo o tom temnom chlapíkovi v kapucni. Naozaj dosť nepríjemné. Nepríjemnejšie bolo, keď som sa zobudil so zistením jedného prespatého dňa. Blek Starr mi to aj potvrdila. Naozaj som prespal jeden deň. Podstatnejšie je kto je ten chlap? Čo chce? Alebo je to len halucinácia z množstva vypitého alkoholu? Nejak veľa divných vecí naraz. Vlastne dneskajší deň je celý voľajaký divný.

Hodinku na to, ako som sa naobedoval som šiel na prechádzku, ako obyčajne sám so sebou na Kruhové námestie mesta Zabiho. Na jednom rohu mesta stál nejaká týpek s páskou cez oko a vykrikoval niečo v tom zmysle, poviem vám vašu budúcnosť. Zaujímavá osoba v čiernej košeli a nohaviciach takisto čiernych. Mal na nich zavesenú retiazku. Popravde ich tam mal zopár. Bol mierne zarastený, skôr zanedbane oholený s dlhšími čiernymi vlasmi.

Pri ďalšom rohu námestia v uličke medzi domami tancoval taký starší pán. Pôsobil na päťdesiat. Výnimočne dnes zaujal ľudí. Prišli mu viac ako traja ľudia, čo bol dosť veľký úspech. Po skončení jeho šou si, ako väčšinou sadol do uličky, peniaze z klobúka schoval do vrecka kabáta a vytiahol ťapku s nejakým alkoholom. Bol som tam a videl som to. Napil sa toho a jeho oči zasvietili na zeleno. Adamusy! Podišiel som bližšie; musel som zistiť odkiaľ má ten elixír. Lenže ako som kráčal k nemu omylom som mu skočil na jeho koziu prestrihanú striebornú briadku. Tiahla sa do dobrej polky uličky v ktorej sedel. Rýchlo som odskočil. Chlapík si to ani nevšimol. Zvedavo som sa spýtal odkiaľ má ten elixír. Chvíľu sa mi darilo nenaliehať a netlačiť na neho. Chlapík, ktorý mohol mať vďaka tomu elixíru niečo cez dvesto rokov a pritom na to ani nevyzeral sa na mňa vražedne pozrel. Jeho prenikavý pohľad sa mi zabáral hlbšie a hlbšie do hlbín myslenia. Oči mu stále menili farbu zo sýtozelenej na jeho originálnu hnedú. To blikanie mi začínalo vadiť. Lenže nebolo to všetko. Čudujem sa, že som vôbec medzi živými. Stále sa na mňa pozeral a popri tom vyťahoval z vrecka nohavíc dýku veľkú ako dlaň. Dal si dole klobúk. Jeho hlava bola husto porastená plešinou. Silno sa nožíkom zahnal a odsekol si malý vyrastajúci hríbik skrývajúci sa v jeho plešine. Padol mŕtvy na zem, ale predtým stihol vyrieknuť dve, len dve slová. REE PARANOI. Zapísal som si to do môjho denníka a rýchlo utekal k Blek Starr.

Nebola doma. Nalial som si trošku absinthu a dumal. Čo to môže byť? REE PARANOI. Nemá to nejakú spojitosť s tajomným pánom adamusov alebo nebodaj s temným chlapíkom v kapucni? Bolí ma hlava. 

Žiadne komentáre: