Ráno som sa dostal znova do mesta Zabbiho. Neviem čo som to počul včera v lese, ale utekal som rýchlo preč. V prvom rade som chcel o tom ale aj o Larvym informovať Blek Starr, nuž ale ona už o tom vedela. Pýtal som sa ako je to možné.
„Nie! To ti nemôžem povedať! Ohrozila by som tým život mnohým výrobcom alkoholu.“ Povedala vážne. Pochopil som. Prestal by sa vyrábať absinth už len kvôli tomu aby zabili Igora a jeho deti. Nemohli sme to riskovať. To aj nič iné. Po našej krátkej konverzácii som si nemohol nevšimnúť prázdne regáli. Lenže bol akurát obed, tak som sa šiel radšej najesť a na hento som na chvíľu prestal myslieť.
Keď som sa vrátil, (mimochodom mal som výborný kebab), moje oči uvideli vzadu v drevenej klietke poletovať poštového vrabca. Spomenul som si na japonského predavača, ktorému sedel na pleci.
Blek Starr mi povedala, že ako decko ušiel zo Zakázaného mesta. Bolo to pár rokov dozadu. Bola to doba vlády cisára hlinenej armády. Predavač mohol mať nejakých dvadsaťpäť rokov, keď ušiel sem. Už od tej doby lovil adamusy, až kým sa mu ich nepodarilo vyhubiť. Lenže vďaka mne sa tu objavil Igor. Najmocnejší adamus za posledných tisíc rokov. A Ako som sa dozvedel, Očimi Otočí, tak sa volal, je Igorovi na stope.
Zvyšok večera som trávil na káve a pozeral dokumentárny film o živote svišťov v Tatrách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára