Posledné tri dni som trávil všelijako. Predovšetkým som sa snažil zistiť pravú identitu Blek Starr. Nedarilo sa mi to a to som sa pýtal každého okoloidúceho. Naozaj každého. Nik nepoznal ani len to meno. Nemal som dôvod neveriť im. Síce je pravda, že zopár opýtaných ľudí pri počutí toho mena zbledlo, zmĺklo a začali prudko utekať opačným smerom ako som bol ja. Nič som si z toho nerobil. Jednoducho som im bol nesympatický. S tým ja už nič nespravím. A tak som si spomenul. Spomenul som si na Zuzku v obchode. Tá by to mohla vedieť. Tak som hľadal. Hľadal som zatuchnutý obchodík. Miesto, kde obchod bol som si dobre pamätal, lebo som už raz okolo neho šiel. Bol som dosť zdesený, keď som zistil, že obchod Absinth & Cesnak nebol na tom mieste kde aj predtým. Namiesto neho sa tam nachádzala nejaká detská klubovňa. Niesla názov Klub uctievačov falošnej brady. Akurát z tade vychádzali nejaký členovia. Vyzerali ako mierne spoločensky unavený Santa Clausovia.
Rozhodol som sa to vzdať. Práve v tom momente som zbadal ten obrovský nápis na druhej strane ulice. Absinth & Cesnak. Obchod sa nepremiestnil, šak ako by to aj spravil, to len ja som bol na opačnej strane ulice.
Ale predsa sa mi na tom obchode zdalo niečo divné. Nebola tam! Nikde! Ani pri jednom regáli. Zato som si však všimol predavača za pultom. Podľa tých šikmých očí som sám usúdil že je to Číňan. „Konišuá.“ Povedal som.
„Ja nie som Japonec!“ odpovedal chladne a spontánne.
Radšej som sa ani nepýtal ako sa volá a kde je Zuzka. Potreboval som priam súrne zistiť čo vie o Blek Starr a adamusoch. Konkrétne o Igorovi. Nuž, keď som už chcel odísť, tak dnu vtrhla akási žena v kostýme nahej ženy. Zhodila ma na zem a pritlačila mi čepeľ noža ku krku. Strašne som sa bál, aby si s tým neublížila. Od strachu som odpadol. To čo sa dialo potom si nepamätám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára