Nespal som dlho. Nejakých trinásť hodín. Kvôli tomu hororu som vôbec nemohol spať. Síce pršalo a to pochmúrne počasie ma unavovalo.
Tento deň sa fakt nič nestalo. Len som tak sedel na gauči a počúval nudné bláboli o Očimovi. Nepamätám si toho veľa; síce som popíjal kávu, po polhodine som aj tak zaspal. Napíšem vám teda len to čo si pamätám. Není toho veľa.
Musím uznať, že je to celkom zaujímavá osoba. Teda aspoň podľa toho ako mi ho opísala Blek Starr. Vynechám tie nudné začiatky a pôjdem hneď na vec. Takže pozorne počúvajte. Keď mal Očimi dvadsaťšesť rokov, to bolo hneď na druhý deň ako odišiel zo Zakázaného mesta, jeho vlasy boli napadnuté hríbmi. Ako je známe adamusy napádajú len mastné vlasy. Očimi to zistil dosť neskoro na to aby sa toho mohol zbaviť. Pri jeho chvíľke nepozornosti mu vlasy z hlavy ušli. Očimi sa dostal to ťažkých depresií, pri ktorých začal piť absinth. Trvalo celý jeden rok kým si uvedomil, že sa stal závislakom a šiel do liečebného ústavu. Bol to svetoznámi protialkoholický ústav na okraji Tibetu, kde boli nútení spať a jesť pri otvorenej fľaške a nemohli sa jej ani dotknúť. Boli to pre neho kruté časy. Strávil tam 42 týždňov. Lenže malo to aj svoju odvrátenú stránku. Očimi sa tam naučil bojovému umeniu tibetských ninjov, aby mohol loviť a pomstiť sa všetkým adamusom a spoznal tu teraz už jeho dlhovekého kamaráta. Volal sa Mikuláš K. Votka. Ten mu poradil jeho elixír. Podľa povesti mu mal pomôcť pri lovení adamusov. Elixír nazývaný po svojom objaviteľovi Votka dal Očimovi nesmrteľnosť. Lenže po vytriezvení,.....to radšej nechcite vedieť. NO tak dobre. Spôsobí to, že sa mu roky vrátia. Aby sa nepovedalo začal aj fajčiť a meno si zmenil na Očimi Otočí. Jeho predchádzajúce meno nik nevie. Po odchode z liečebne začal vyhľadávať ľudí s podobným osudom a naplno sa venovať loveniu adamusov. To je tak všetko čo som zachytil.
Takto na záver si predsa len na niečo spomínam. Bol už večer. Tma takmer všade. Sedel som na gauči u Blek Starr doma, len tak popíjal absinth s cukrom a pozeral do okna. Silno lialo. Tak silno, že ani ja by som nevytiahol päty z domu. A keď som tak sedel a pozeral do okna, ukrutne sa zablýskalo. Až tak silno, až osvetlilo celú miestnosť, v ktorej som sedel. A v tom okne...v tom okne som jasne videl obrys nejakej postavy. Celá v čiernom a v kapucni. A do tváre jej nebolo vidno ani náhodou. Možnože ani nemala tvár. Bol to len okamih a osoba tam už nebola. Zľakol som sa a omylom som na seba vylial všetok absinth. Pýtal som sa aj Blek Starr či to videla tiež. Ona reku nie. To ma ešte viac utvrdilo v predstave, že som tú osobu videl len ja. Dopil som zvyšní absinth a šiel spať. Bojím sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára