Toto je štvrtý príspevok do mojich vedeckých novín Šľak. Po úmornom približne dvojtýždňovom pátraní som konečne natrafil na Adamusy. Trošku zmenšili svoj objem a odumrelo asi 328 z ich hláv na strašnú dehydratáciu. Zdalo sa že majú radi len tmavé, vlhké prostredie obrastene lišajníkmi a machmi. Takisto aj husto obývané hobitmi alebo nejakými ich príbuznými.
Myslím že by nebolo od veci napísať jak som sa vlastne dopátral k veleznámym adamusom. Neviem či to bola náhoda alebo nehoda, osud alebo i-ťing, no proste som ich našiel. Niekde hlboko v rumunských lesoch. Ako som tak za mesačného svitu prechádzal lesom a vedľa mňa akurát nejaká partia asi 4 chlapcov znásilňovala nejaké 8 ročné dievčatko som si všimol pri jednom strome trochu odhrnuté lístie. Hneď mi to padlo do oka. Bolo to úplne jasné. To by aj slepý zbadal že tie listy nie sú na svojom mieste. Na mieste kam dopadli keď sa odtrhli a padali dlhu cestu naprieč znečisteným lesným ovzduším. Rozhodol som sa to preskúmať. Odhŕňal som to lístie jedno za druhým až sa za mnou nazbierala listokopa priblžne 2 a pol metra vysoká. Bol to hustý listnatý les. Na niektorých miestach tu mali tie listy funkciu tekutých pieskov. No pod tou kopou čo som odhalil sa nachádzal malinký otvor. Ľahko sa dal prevšimnúť. A keď bola tma sa nedal dokonca ani vidieť. Mal priemer okolo jedného metra...no trošku viac. Listy som k sebe prilepil aby som si spravil lano. (Vďakabohu za sekundové lepidlo). No nakoniec sa mi to podarilo. Priviazal som to o strom a pomaly som sa spúšťal dole. Nemal som zo sebou baterku ani rádio tak som musel použiť lietajúce lampáše. Tiež som tomu neveril ale v tej chodbe poletovali lampáše. Až neskôr som zistil že to sú obézne mušky. Po nejakej polhodine som sa konečne dostal na pevnú zem.
Cestu pred sebou som si osvetli špeciálnou vodotesnou baterkou. Niekto si ju tu asi zabudol. Čo už, mne sa zíde. Ako som si tak vykračoval osvetľovali ma blesky fotoaparátov. Nie! Čo si to namýšľam. Nikde nikto nebol, to iba jedna hlava adamusa akurát zhltla jedného paparazza. A sakra! ADAMUSY! no pomaly som viezol do tieňa, aby som sa vyhol pohľadu adamusov. Nakoniec sa mi podarilo dostať sa k nemu natoľko blízko, že som mu dokázal z rúk vytrhnúť ten porno časopis. Spísal som všetky potrebné údaje. Akonáhle som sa už chystal odísť, sa mi niečo silne emotívne ozvalo v hlave. Mami. Mami! MAMI!!! stále to bolo silnejšie a silnejšie. Nasadil som si moje slúchadlá. Chránili moju hlavu a predovšetkým uši pred nadmerným hlukom a telepatickým výkyvom divných bytosti a rastlín. Keďže som nikde nevidel hi-fi súpravu usúdil som že adamusy vedia telepatiu. Ľakol som sa a pustil som si do gatí. Smrad bol tak prenikavý že som rýchlo utekal preč. Adamus tam ostal. Jedna jeho hlava umierala za druhou až nakoniec ostala iba jedna. Tu som pomenoval Igor. Asi preto že jej nevadil smrad. No rýchlo som sa vrátil späť na Slovensko. Podzemnou chodbou ktorú som tam objavil som bol doma za chvíľu. Našiel som tam niečo nezmyselné. Nazval by som a to alebo skôr prirovnal k intergalaktickej bráne ktorá ťa prenesie na miesto ktoré najviac chceš vidieť. Zdalo sa mi to márne tak som to tam jednoducho nechal. Úplne zbytočný vynález.....nuž nateraz končím a napíšem najbližšie až nejaké zmienky o Igorovi. Mám taký pocit že Igor ma sľubnú kariéru handrového panáka kdesi na Transylvánskom hrade. Dopočutia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára