Je tomu už asi rok. Pamätám si to celkom presne. Bola streda štrnásteho. Už týždeň som si neumýval vlasy. Došiel mi šampón a von sa mi nechcelo. Tento deň bol pre mňa klaustrofobický. Úplne vážne. Uzavrel som sa do seba.
Jemným dotykom ruky som si prehrabol vlasy. Robievam to z cela bežne. Lenže v tento deň sediac za počítačom som tam našiel niečo vyrastať. Niečo iné ako vlasy. Bol to hríbik. Áno, hríbik vo veľkosti približne sedem milimetrov. Taký maličký. Na nete som zistil, že takéto vlasové hríbiky sú už pár storočí vyhynuté. Ako som sa dozvedel mohol za to nejaký Číňan. Zomrel už pred rokmi. Kde, to už nepíšu. Pomenoval ich príznačne. Adamusy. Tieto adamusy sa tu vyskytovali odjakživa. Teda od prvého ľudského obyvateľa planéty. Tak aspoň píšu na týchto zakázaných web stránkach. Istotne ste si už domysleli, že milujú prostredie extrémne mastných vlasov. Takisto tam bolo m
alými písmenkami takmer nečitateľne napísané varovanie. Niečo o tom, akonáhle objavíme niekde nejaký hríb, hneď ho treba zabiť. Zo zvedavosti, čo sa stane som kašľal na to. Pekne som si ho zasadil a čakal čo sa bude diať. Zalieval som ich presne tak ako bolo písané v článku Starostlivosť o adamusy. Teda absinthom. Pár dní na to by sa mali živiť už aj cesnakom. Tu píšu, nejaké druhy sa môžu živiť aj mäsom. Žiaľ nie je to dokázané. Prvé dni sú pre adamusy náročnejšie na starostlivosť. V niektorých prípadoch dokážu pri dobrých podmienkach za týždeň narásť aj viac ako o pol metra. Nuž, som zvedavý. Myslím, že je to asi všetko čo som chcel povedať. Ešte jedna vec.
Volám sa Ivan Ivanovič.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára